"Chodidlo má tisícky nervových zakončení, ktoré takpovediac
komunikujú s orgánmi a systémami v ľudskom tele. Keď chodíme naboso,
aktivujeme mnohé nervové zakončenia na našich nohách, čím sa uvoľňuje
neurologické napätie a znižuje hladina stresu," načrtla fyzioterapeutka.
Kontakt chodidla s nerovným povrchom podľa nej pomáha zlepšovať krvný
obeh, znižuje zápal, tlmí bolesť, ale v neposlednom rade pomáha zvýšiť
silu a flexibilitu svalov a väzov chodidla. "Tým sa zlepšujú
prirodzené funkcie zdravého chodidla, keďže bez primeranej sily v
chodidle dochádza k zlej mechanike chôdze, čo priamo vplýva na riziko
rôznych zranení," konkretizovala.
Odborníci odporúčajú chodiť naboso po nerovných povrchoch, akými sú
piesok či tráva. Na verejných priestranstvách si však treba dávať pozor,
aby sa na zemi nenachádzali ostrejšie nečistoty, ktoré by mohli nohy
poraniť. "Niektoré obce zriaďujú pocitové chodníky, na ktorých sa
striedajú rôzne povrchy, napríklad drevo, kameň, piesok, tráva či
dokonca korkové štuple. Chôdzou po tomto chodníku sa vymasírujú plôšky
nôh, čím sa zlepší nielen nervový systém, ale aj psychické zdravie. Obuť
sa však určite treba pred chôdzou po betóne, asfalte, dlažbe či
parketách," ozrejmila fyzioterapeutka.
Začať s chôdzou naboso odborníčka odporúča predovšetkým deťom a mladším
ľuďom, ktorých chodidlo je ohybné a dokáže sa jednoducho prispôsobiť. "Naopak,
opatrní by mali byť starší ľudia, ktorí sú zvyknutí na pevnú obuv a sú
náchylnejší na poškodenia kĺbov. Chôdza naboso z dôvodu rizika vzniku
infekcie nie je vhodná ani v prípade, keď majú ľudia na chodidlách rany,
pľuzgiere či odreniny," vysvetlila Klamárová.
Chôdze naboso by sa úplne mali podľa nej vyvarovať diabetici. "Ak by sa poranila diabetická noha, ťažko by sa hojila a u tejto skupiny ľudí je tiež vysoké riziko rôznych komplikácií," uzavrela.